KEĎ VÝZVA, TAK PORIADNA

Dnes som mal možnosť porozprávať sa s manželmi Evkou a Jozefom Dvornickými. Prezradili mi, že minulý týždeň uplynulo 43 rokov čo si povedali svoje áno. Veľa vody pretieklo za tie roky v rieke Poprad a oni za ten čas  stihli vychovať tri deti, ktoré sú už na vlastných nohách. Evka s Jozefom ostali vo svojom „hniezde“ sami. Spoločnosť im robí čierny, kučeravý pudlík Sisa. Ako sme sa ponorili spoločne do tej pomyslenej rieky života, spomenula Evka, že s Jozefom sa zoznámili na plese. Ona bola absolventkou strednej ekonomickej školy, on technickej. Snažil som sa vydolovať nejaké „pikošky“, ale veľmi som neuspel. Evka vystriedala počas tejto dlhej doby len dve zamestnania, najdlhšie pracovala v banke odkiaľ odchádzala aj do dôchodku. Jozef pracuje ako energetik, aj keď je už na dôchodku. Pekné je, že v živote ich okrem lásky vzájomnej spájala aj láska k horám a turistike. To bol ich najväčší a spoločný koníček.

Steve: Turistika je krásny koníček, určite ste pri ňom zažili množstvo krásnych chvíľ a veselých zážitkov. Mňa by zaujímalo či ste sa venovali aj iným športom?

Evka: Ja som športovala od malička. Ako žiačka som začala hrať basketbal za Poprad a dotiahla som to až po kategóriu starší dorast. Dokonca som bola členkou tímu, ktorí sa stal majstrom ČSSR. Potom prišla pauza. Až keď deti podrástli znovu som sa začala viac hýbať, či už to bol aerobik alebo body-pump. Kvôli problémom s krčnou chrbticou som sa musela týchto aktivít vzdať.

Jozef: Ja som zas taký opačný prípad. V živote som nejak vážne nešportoval. Vidieť ma hrať futbal s chlapcami bola pre divákov urečite poriadna zábava. Skutočne ma bavila naozaj len tá turistika, chodili sme veľa a kde sa dalo. Napríklad spoločne s deťmi sme zdolali aj Kriváň. Bol to proste hobby na plný úväzok, až pokiaľ sme nenatrafili na nordic walking a to som mal už 59 rokov.

Steve: Ako ste sa teda dostali k nordic walkingu?

Jozef: O nordic walkingu som vedel len to, že existuje ale nemal som nejaký osobitný dôvod po ňom pátrať. Začalo to v roku 2017, keď nás manželkina kolegyňa z práce pozvala na kurz nordic walking.

Evka: Ani ja som o nordic walkingu nevedela, ale pri našom sedavom zamestnaní v banke sme s kolegyňami často riešili rôzne pohybové aktivity. No a jedného pekného dňa jedna z nich oznámila, že ide na kurz nordic walking a kto chce sa môže pridať. My s Jožkom sme sa pridali a spoločne sme  v roku 2017 na Štrbskom Plese absolvovali základný kurz nordic walking. Potom sme asi pol roka chodili sami až kým Jozef niekde neuvidel pozvánku na výlet od Zuzky Krajčuškovej. Výlet na Liptovský hrad nás zaujal a pridali sme sa. Bolo to fajn a tak sme s nimi chodili na výlety každý víkend a stalo sa, že bývame v Poprade a sme v tíme Nordic walking Liptov.  

Reklama

Steve: Beriete nordic walkingu len ako rekreačnú aktivitu alebo máte aj nejaké ambície v amatérskom športe. Povedzte nám trochu viac. Napríklad ako často trénujete, koľko nachodíte kilometrov prípadne niečo o dosiahnutých výsledkoch.

Jozef: V týždni trénuje len Evka, mne to časovo nevychádza. Čo sa súťaží týka, nešli sme veľmi po medailách, ale akosi nás to vtiahlo keď sme videli ten nárast nordic walking komunity, ktorý je aj so súťažami spojený. Pekné spomienky máme napríklad na Svetový pohár Štrbské pleso, Prešovský Pohár, Malý Štrbský Maratón, Madunický Cibulák, Beh rajom a mnohé iné.

Evka: Ja si myslím, že rekreačný nordic walking so športovým sa dá spojiť. Aspoň mne sa to podarilo. Napríklad v Prešove som bola dvakrát druhá vo svojej kategórii.

Steve: Súhlasím, keď sa človek venuje nordic walkingu správne, na akejkoľvek úrovni, ten šport mu vždy niečo dá. Čo dáva nordic walking vám?

Evka: Tak v prvom rade sú to pozitívne účinky na moje zdravie. Potom je to stretávanie s priateľmi a tiež poznávanie rôznych kútov Slovenska. Ja som totiž taký typ, ktorý nerád chodí stále na to isté miesto, preto sa aj spoločne snažíme nájsť niečo nové.

Steve: Tak toto je krásna prihrávka na smeč. Osobne taktiež preferujem zmenu a poznávanie nových krajov. Aj z toho dôvodu som sa prihlásil do viacerých nordic walking výziev a tak som zistil, že aj vy. Dokonca v jednej ste sa stali rekordérmi. Čo nám k tomu poviete?

Jozef: Áno bola to výzva 8 vyhliadkových veží. Výzva nás zaujala ale spočiatku sme sa veľmi netrhali, však nejak tých osem dáme. Asi po mesiaci od prihlásenia akoby nás niečo nakoplo a dali sme si za cieľ, že v tejto výzve budeme najlepší na Slovensku.

Steve: Veď aj ste, gratulujeme. Dali ste ich 138 čo je až neuveriteľné číslo!

Jozef: (Smiech) Zdolali sme ich len 138, mohli sme dať aj viac. V prvom rade, ďakujem Jankovi Brádňanskému, že takúto výzvu vymyslel. Bolo to naozaj veľmi zaujímavé, chodili sme po celom Slovensku a naša verná Sisa s nami. Tá ich zdolala len 137, pretože na popradskú sme ju nevzali.

Evka: Výzvy sú veľmi dobrou inšpiráciou. Predtým sme často riešili kam pôjdeme. Akonáhle prišli výzvy, bolo ľahšie si vybrať a riešili sme len organizáciu a dopravu.

Napríklad na Orave sme boli počas plnenia výzvy až trikrát. Často to bolo náročné, najmä vzhľadom na dopravu a boli dni keď sme vrátili domov až o polnoci. Ale neľutovali sme to. Spomínam aj na Senianske rybníky, kde sme išli k veži na pravé poludnie a bolo 36 stupňov. Často sme blúdili, predierali sa húštinami ba brodili močiarom.

Reklama

Steve: Máte nejaké plány do budúcnosti čo sa týka nordic walkingu. Keď tak aké sú?

Jozef: V prvom rade sa ideme prihlásiť na výzvu osem chát. Ešte neviem koľko ich dáme, ale tešíme sa.

Evka: V sobotu ideme na preteky do Veľkého Krtíša. Chceme sa udržiavať v kondícii čo najdlhšie, preto budeme walkovať a walkovať ... veď je toľko krásnych miest, ktoré ešte chceme prejsť a vidieť.

Steve: Nejaký odkaz, tip alebo odporúčanie pre záujemcov alebo aktívnych nordic walkerov?

Jozef: Budúcim walkerom odkazujeme aby si našli najbližšieho inštruktora a urobili si základný kurz, aby mohli nordic walking robiť správne a užili si všetky jeho benefity.  

Evka: Pripájam sa k Jožkovi a prajem všetkým veľa šťastných kilometrov a krásnych zážitkov.

Napísal: Steve / Foto: Evka a Jozef Dvornický