OD BOĽAVÉHO CHRBTA AŽ NA STUPNE VÍŤAZOV

Jozef, som rád, že vďaka komunikačným technológiám sa nám podarilo spojiť, pretože toho času akoby bolo stále menej a menej. Na úvod by si nám mohol niečo povedať o sebe, nejaké informácie, o ktoré sa chceš a môžeš s našimi čitateľmi podeliť.

Jozef: No čo povedať, nič také neobyčajné ma nenapadá (smiech). Narodil som sa v Rokycanoch pri Prešove. Od malička ma bavila práca s drevom a tak som sa vyučil za tesára a touto profesiou som sa dlho aj živil. Neskôr som k tomu pridal aj stavebné práce a pustil som sa do podnikania v oblasti menších stavieb a rekonštrukcií bytov. Mám dobrú manželku, tridsaťtri ročnú dcéru Lenku a deväťročného syna Davida a dokonca som už i dedom. Takmer dvojročná vnučka mi robí veľkú radosť. Mojou záľubou je šport, najmä beh, nordic walking a keď chcem zmenu tak si idem prevetrať hlavu na bicykli.

Tak tie Rokycany ma dostali. Ako branec  som narukoval do Zbirohu neďaleko Rokycian v Čechách a do dnešného dňa som nevedel, že sú aj pri  Prešove. Pozdravujem aj manželku, určite sa poteší keď to bude čítať a verím, že občas jej to i povieš. Vídavame vás spolu často i na pretekoch, tak ma napadá otázka aké miesto má šport v tvojom živote i vo vašej rodine?

Jozef: Od mladosti som rád športoval. Už na základnej škole som behával orientačné preteky a hrával  futbal. Neskôr, keď prišla práca, rodina tak ako každý i ja som musel ten čas prerozdeliť a toho športu bolo trochu menej. Keď som mal čas vždy som si rád zabehal, bol to výborný relax a spôsob ako sa držať v kondícii. Výraznejšia zmena nastala asi v mojej tridsať päťke, keď som sa presťahoval do Prahy – Řeporyje, kde som žil takmer sedem rokov. Tam som sa zúčastnil mojich prvých bežeckých pretekov na 5 kilometrov. S jedlom rastie chuť a ja som si povedal, keď som zabehol päť zabehnem aj desať. Potom som zabehol polmaratón a o rok na to i maratón. Boli to krásne časy. Čo sa mi veľmi páčilo bola atmosféra a výborná partia. Bývali to také „sídliskové preteky“ a po skončení sa išlo do hospody na jedlo a nejaké to pivko a často i s muzikou. Po návrate do Prešova som v behaní pokračoval a to veľmi rýchlo. V stredu sme sa nasťahovali a v piatok som už bol na Večernom behu Prešovom. A behám stále. Môj syn David dá sa povedať, že ide v mojich šľapajach v behu i nordic walkingu. Dcéra bola na jedných pretekoch ktoré vyhrala a skončila, vraj načo tam bude chodiť, keď stále vyhrá. Manželka mi veľmi pomáha najmä s organizáciou súťaží, ale veľa chodíme spolu do prírody.

Z toho čo si povedal je zrejme, že beháš rád, akým spôsobom si sa dostal k nordic walkingu ?

Jozef: Tak trochu ma k tomu dotlačil sám život. Mal som vážnejší  úraz v práci keď som sa po doliečení vrátil k behu stále ma trápili bolesti chrbta najmä v oblasti „krížov“. V tomto čase som stretol Jozefa Tomečka a poprosil ho o radu ako sa toho zbaviť. Poradil mi kúpiť palice, naučiť sa správnu techniku a vyskúšať nordic walking. Nerozmýšľal som dlho. V Lidli som kúpil palice, naštudoval ako správne chodiť a šup do toho. Asi do jedného roka bolesti postupne ustúpili a mohol som znovu behať, ale zapáčil sa mi aj nordic walking a tak som mu ostal verný.

Jozef, teba nordic walking zbavil bolestí chrbta a priviedol až na stupienky víťazov viacerých pretekov v nordic walking. Možno to bude inšpiráciou pre mnohých, ktorí riešia podobné zdravotné problémy. Zastavme sa ešte trochu pri tých pretekoch. Na sociálnych sieťach vidieť, že ich v priebehu roka absolvuješ pomerne veľa, či už to je beh alebo nordic walking. Máš to nejako aj spočítané vyhodnotené, kilometre, hodiny, umiestnenia?

Jozef: V začiatkoch som si písal tréningový denník, počasie, tepy a veľa ďalších údajov, potom sa mi to tak nejak dostalo do krvi a písanie ma prestalo baviť. Trénujem podľa časových možností. Keď je to možné tak idem každý druhý deň. Keď trénujem na nejaké nové preteky beriem si aj „chytré hodinky“ aby som dodržal nastavené tempo napríklad 8 kilometrov za hodinu a dĺžka od dvanásť do pätnásť kilometrov. V období najintenzívnejších tréningov som mal mesačne nabehané tak 500 až 600 kilometrov.

Máš nejaký špeciálny recept, ako vyhrať také množstvo súťaží. Môžeš niečo prezradiť našim čitateľom?

Jozef: Po mojej štyridsiatke sa mi podarilo dosiahnuť viacero osobných rekordov na rôznych tratiach i v maratóne. Viacerí kolegovia bežci sa ma pýtali na môj stravovací plán. Často som odpovedal, že slanina klobása a najmä veľa segedínskeho guľášu (smiech). Teraz vážne, nemám nejaký špeciálny stravovací plán, jem bežnú pestrú stravu a môjmu telu to vyhovuje.

Reklama

Súhlasím s tebou. Čo sa týka stravy, nedá sa jednoducho kopírovať nejaký stravovací režim. Každý človek má svoje osobitosti, treba sledovať svoje telo a experimentovať kým sa nájde to čo človeku pasuje. Povedz nám aké sú tvoje TOP trofeje v súťažiach nordic walking, ktoré si najviac vážiš?

Jozef: V nordic walkingu – prvé medaily, ktoré som si veľmi cenil boli zo Slovak nordic walking Tour a ME v Tatrách. Okrem toho bolo pre mňa veľkým úspechom 35. miesto na Majstrovstvách sveta poľskej Mosine, kde štartovalo 500 pretekárov.

Čo ti dáva nordic walking?

Jozef: Nordic walking obohacuje najmä môj pohyb v prírode, sledujem okolie a viac vnímam, na každom tréningu zbadám nejakého živého tvora. Keď behám nemám toľko času, človek dupe do toho, musí viac pozerať pod nohy. Celkovo je úžasné ako si človek pri walkingu vyvetrá hlavu, osvieži myseľ a príde do pohody.

Okrem toho, že si aktívny pretekár, viaceré podujatia si sám organizoval alebo pomáhal organizovať. Prečo to robíš? Sám som organizoval súťaže a viem, že to nie je ľahké, ako to stíhaš?

Jozef: Súčasná prax je taká, že väčšina pretekov nordic walking sa robí v rámci nejakého bežeckého podujatia. Mňa inšpiroval Novohradský pohár v Lučenci, na ktorom som sa zúčastnil a napadla ma myšlienka, že aj v Prešove by sme mohli zorganizovať samostatné preteky v nordic walkingu. Stretli sme sa s Jozefom Tomečkom a tak prišiel na svet Prešovský pohár v nordic walking. Je s tým obrovský kopec organizačnej práce, hľadanie sponzorov a veľa iných zdanlivých maličkostí, ktoré tvoria ten celok. Nerobíme to pre zisk, sme radi keď sa po spočítaní príjmov a výdajov dostaneme na nulu. Baví nás to a robíme to pre komunitu nordic walkerov.

Máš nejaké plány do budúcnosti čo sa týka nordic walkingu. Keď, tak aké sú?

Jozef: Najbližší plán je tretí ročník Prešovského pohára, ktorý bude 1. októbra 2022.

Potom chcem v tej tradícii ďalej pokračovať. Čo sa týka osobných plánov, chcem aby šport i naďalej zostal súčasťou môjho života, účasť na pretekoch budem riešiť podľa časových a zdravotných podmienok. Aj teraz som bol trochu vyradený z tréning pre zranenie, ktoré sa aj pri najväčšej opatrnosti občas môže prihodiť.

Máš nejaký odkaz, tip alebo odporúčanie pre záujemcov alebo aktívnych nordic walkerov?

Jozef: Pozdravujem všetkých, nech nám to nadšenie spoločne vydrží, aby nám slúžilo zdravie a želám veľa šťastných kilometrov.

Napísal: Steve / Foto: archiv Jozefa Šoltésa