DEŇ BEZ PALIČIEK NIE JE DEŇ

Dnes som mal to potešenie stráviť príjemne odpoludnie v spoločnosti dvoch výnimočných a pritom skromných ľudí. Bol som na kávičke pri Inke a Michalovi Šerfelových, aby sme sa trochu porozprávali o tom čo nás baví a spája, o nordic walkingu.

Inka a Michal, som veľmi rád, že ste prijali našu výzvu podeliť sa o vaše skúsenosti a radosti, ktoré vám nordic walking prináša. Pri našom telefonickom rozhovore som zachytil informáciu, že v tomto roku budete oslavovať 40. výročie vašej spoločnej cesty životom. Keďže obaja ste aktívni športovci, napadla ma prvá otázka. Ako ste sa zoznámili, pri športe, na diskotéke, alebo to bola nejaká romantika v štýle Rosamunde Pilcher?

Inka: Tak na začiatku možno bola taká romantická zápletka. Stretli sme sa v Panoráme na Štrbskom Plese na takom dvojitom rande. No a stalo sa, preskočila iskra a došlo k zámene partnerov. Potom to už s Michalom nabralo vyššie otáčky. Prvé rande volejbal, druhé tenis a tretie horská túra Zbojnícka – Sedlo Prielom. Takže aj toho športu tam bolo dosť.

Michal: (smiech) Tá horská túra bola asi prvá skúška nášho vzťahu.

Súhlasím, prekážky sú takým lakmusovým papierikom vo vzťahu. Je ľahké byť v pohode pri kávičke, iné na horskej túre. Ale ste tu a spolu, teda ste to ustáli. Mohli by ste sa nám nejak krátko predstaviť? Povolanie, šport, záľuby alebo čokoľvek iné.

Inka: Mám ukončené pedagogické vzdelanie a som učiteľkou na I. stupni základnej školy. Svoju prácu milujem aj keď nie vždy je to ľahké. Športu som sa venovala od detstva, najmä tenis, gymnastika, lyžovanie. Vydávala som sa v osemnástich. Potom prišli deti, stavba domu a na záľuby veľmi času nebolo. Postupne som sa však k športu znovu vrátila, boli to tie klasické vlny ako napríklad aerobic ... ale stabilné miesto si udržal beh. Okrem športu sa venujem výrobe bytových dekorácií najmä z prírodných materiálov.

Michal: Narodil som sa v Štrbe, takže ako väčšina chalanov som sa naháňal za loptou, behal a v zime lyžoval. Na strednej škole to prerástlo do úrovne amatérskeho športu. Hral som vo futbalovom a volejbalovom tíme, závodne robil ľahkú atletiku a v zime bežecké lyžovanie. Po strednej som sa dal na vysokú. Vzťah k športu spolu s učiteľským povolaním, ku ktorému som pridal ešte trénerský kurz v bežeckom lyžovaní, ovplyvnil môj život na viac ako 12 rokov. Počas tohto obdobia som pracoval ako učiteľ telesnej a tréner žiakov športovej triedy v behu na lyžiach. Mal som to šťastie, že mojim vedením prešiel aj Pavol Hurajt, bronzový medailista na ZOH v kanadskom Vancouveri. Potom som akosi zatúžil po zmene a prijal som prácu obchodného zástupcu, neskôr manažéra, ktorú som vykonával 21 rokov.

Je známe, že návyky, ktoré získame v detstve do značnej miery ovplyvňujú celý náš život. Samozrejme aj zmena je možná, či už v pozitívnom, alebo aj negatívnom smere. Niekto začne športovať v tridsiatke, iný plynule prejde od aktívneho športu ku gaučovej kultúre. Viem, že vy obaja ste aktívni, ale predsa, skúste nám to trochu konkretizovať.

Michal: Ja sa nachádzam momentálne v takej „organizátorskej etape“ môjho pôsobenia v športe. Aktívne sa podieľam na viacerých vrcholových športových podujatiach, ako napríklad Univerziáda, MS juniorov v behu na lyžiach, Preteky FIS v behu na lyžiach a samozrejme Malý Štrbský Maratón, na ktorom sme sa vlastne aj prvý krát stretli. Potom sú to podujatia zamerané na aktívnu účasť širšej verejnosti, ako napríklad Štrbské bežky. Tohto roku sa konal už ôsmy ročník, kde si amatérski nadšenci bežeckého lyžovania mohli užiť preteky na profesionálnej trati a ďalšie sprievodné podujatia pre deti i dospelých. Podobne sa konal už 36. ročník bežeckej štafety 100x1000 metrov za účasti našich olympionikov a známych športovcov. Tohto roku to boli paralympijskí hokejisti a reprezentant v para curlingu, ako príklad toho, že šport dokáže pomôcť aj v tých najťažších chvíľach, ktoré nám život prináša. Okrem toho robím komentátora športových podujatí. Popri všetkých aktivitách sa nestíham zúčastňovať na pretekoch nordic walkingu, ale zostal som mu verný. Hovorím, že „deň bez paličiek nie je deň.“ Denne si doprajem 30 až 60 minút podľa počasia i časových možností a cez víkendy 2 až 3 hodinky na kurzoch ako inštruktor. 

Inka: Podobne ako mnoho iných manželiek pomáham pri organizovaní športových podujatí, často aj s ostatnými členmi rodiny, pretože bez dobrovoľníckej práce by sa ťažko dali realizovať a každé ruky sa zídu. Popri tom si však nájdem vždy čas na tréningový beh, alebo nordic walking. Snažím sa držať sa v takej kondícii, aby som mohla na pretekoch zabojovať aj o tie najvyššie priečky. 

Reklama

Prepáč, že ťa prerušujem, ale videl som v tej tvojej malej „sieni slávy“ množstvo medailí, diplomov a pohárov. Ktoré z nich sú také tvoje top a čo je pre teba ešte takou výzvou.

Inka: Tak, vážim si každé preteky, nie je to len o medailách a fotografiách. Vidím za tým množstvo práce organizátorov, je to príležitosť stretnúť sa tou širokou rodinou nordic walkeriek a walkerov. Medaila, či pohár sú čerešničkou na torte, milá spomienka. Trochu mi to podvihlo i  moje sebavedomie. Som sa ti ešte nepochválila, ja som bola dosť bojazlivé a hanblivé dieťa a práve šport mi pomohol sa toho zbaviť. Čo sa týka tých top, tak to bolo 1. miesto na Majstrovstvách Slovenska, 2. miesto na Majstrovstvách Európy v roku 2016 a 5. miesto na Majstrovstvách sveta v poľskom
meste Mosina. Práve majstrovstvá sveta sú pre mňa ešte takou výzvou, kde by som chcela zabojovať o stupienky víťazov.

Teraz taká tradičná otázka. Akým spôsobom ste sa dostali k nordic walkingu a čo by ste nám povedali o svojich začiatkoch?

Inka: (smiech) So švagrinou sme začali chodiť okolo obce, aby sme si zlepšili kondičku. S príchodom zimy boli cesty často namrznuté a tak sme si z bezpečnostných dôvodov vzali nejaké palice, jedna trekkingové, druhá lyžiarske a chodili sme veselo ďalej. Jedného dňa prišla švagriná s úžasnou novinkou, že my vlastne robíme nordic walking. Samozrejme sme boli od neho na míle vzdialené. Potom sme sa stretli s Luciou Okoličányovou, ktorá bola ako hosť na našom bežeckou podujatí 100x1000 metrov. Porozprávala nám o technike a chystaných majstrovstvách Slovenska 2015. My sme si povedali ideme, však čo sa nám môže stať. Ibaže sme nemali ani správne palice na nordic walking a tak Michal rýchlo utekal kúpiť dva páry EXEL a desať minút pred štartom nám ich stihol doručiť. Moja športová minulosť priniesla ovocie a obsadila som tretie miesto. Potom sme so švagrinou chodili ďalej, nevadilo nám že, niektorí ľudia nás mali za bláznov a smiali sa nám. Veď sa smiali na svojej nevedomosti. Neskôr sa k nám pridal aj Michal. Nasledovali spoločné tréningy a prvé preteky, ktoré sme spolu absolvovali bol Novohradský pohár v roku 2016.

Priatelia ani som si neuvedomil, ako ubehli takmer dve hodiny v tejto príjemnej diskusii, všetci máme ešte nejaké povinnosti tak si dovolím spojiť dve otázky v jednu.

Čo vám dáva nordic walking a aký odkaz by ste nechali našim čitateľom?

Inka: Mne nordic walking dal toho hodne. V prvom rade, tak ako ostatným, ktorí pravidelne trénujú, prispieva k zvyšovaniu a udržiavaniu fyzickej a psychickej kondície. Okrem toho, účasť na súťažiach mi pomohla k takému zdravému sebavedomiu. Veľkým prínosom pre mňa sú ľudia, ktorých postretám pri podujatiach nordic walkingu, z ktorých vznikajú nové priateľstvá. Ľudom, ktorí zatiaľ ešte váhajú odkazujem, aby zabudli na vek, alebo iné výhovorky. S nordic walkingom sa dá začať v každom veku a môže to byť prínosom pre celú rodinu. My sme našim deťom ukázali vzor a radi sa k nám pridali aj s vnúčatami. Áno, možno príde čas, že budú chcieť lietať rogalom, alebo cvičiť jogu. Ale ukázali sme im možnosti zmysluplného trávenia voľného času a aký šport si vyberú už bude na nich.

Michal: V každom veku sa dá nájsť niečo, čo človeka napĺňa. Mňa šport sprevádza celým mojím životom, je pre mňa drogou a som rád, že práve na ňom som závislý. Z časových i zdravotných dôvodov sa už nezúčastňujem pretekov, ako pretekár, o to viac sa podieľam na ich organizovaní, alebo ako komentátor. Tiež som si urobil inštruktorský kurz, spoznávam nových ľudí a robí mi radosť, ak sa s mojou pomocou v Nordic walkingu „nájdu“ a stane sa súčasťou ich života. Veď aj mňa práve táto aktivita vrátila k športu. Som rád, že sme s manželkou spoločne prekonali to obdobie, keď nás šport tak trochu rozdeľoval, ona doma s deťmi a ja po rôznych podujatiach. Teraz nám to ako keby vracia, trénujeme spolu, alebo ju aspoň sprevádzam pri tréningoch, alebo na súťažiach, máme spoločných priateľov. Ona zas pomáha mne, ako rozhodkyňa, aj s našimi deťmi. Môj odkaz je podobný, s nordic walkingom môže začať takmer každý, dá sa robiť v rôznych terénoch a celoročne. Mne tak prirástol k srdcu, že „Deň bez paličiek nie je deň“

Inka a Michal, ďakujem vám za veľmi milé prijatie. Za to , že ste sa podelili s nami o kúsok vášho príbehu, ktorý môže inšpirovať ďalších. Verím, že ich bude hodne, ale ak by to bol čo i len jeden, stálo to za to.

Napísal: Steve

Foto: Inka a Michal Šerfelový