NORDIC WALKING S NÁDYCHOM EXOTIKY

Nie každý po tom túži a nie každému sa to podarí zažiť. Ja som veľmi rád, že sa o svoje zážitky s nami podelila Evka Vdovjaková, ktorá je v komunite nordic walkerov dobre známa. Pravidelne sa zapája do aktivít a pretekov v nordic walking a tohto rolu sa zúčastnila aj Svetového pohára nordic walking v marockom Marakéši. Som veľmi zvedavý ako vlastne k tomu došlo, ale bolo by škoda preskočiť jej príbeh, ktorý tomu predchádzal.

Steve: Evka, skôr ako sa pustíme do tvojich zážitkov z Maroka, povedz nám niečo o sebe, o rodine, ako si sa dostala k športu, aké máš záľuby, aby  sme ťa trochu spoznali aj bez walkingových palíc.

Evka: Narodila som sa v Poprade. V roku 1999 sme si postavili domček v Novej Lesnej, kde v súčasnosti  žijeme. Od malička som mala rada šport. Na základnej škole som aktívne pretekala v atletike, hrala stolný tenis, volejbal a dokonca ako deviatačka som sa zúčastnila československej spartakiády v Prahe. Potom som išla študovať na Strednú školu stavebnú do Košíc, odbor geodézia. Bývala som na internáte a športu som sa venovala tak príležitostne. Po škole som nastúpila na Geodéziu v Poprade, odkiaľ som to mala k mojim milovaným horám a športu znovu bližšie. V lete to bola turistika, v zime lyžovanie alebo bežky.

Steve: Prezradila si mi, že máš dobrého manžela a asi to bude pravda, keďže je stále ten istý. Povedz nám  ako ste sa zoznámili a ako sa vám darí spolu kráčať životom.

Evka: Zoznámili sme sa v práci práve na spomínanej Geodézii v Poprade. Spočiatku to bolo fajn, boli sme spolu v práci, spolu v teréne, spolu doma. Po čase sa však táto výhoda zmenila na problém. Asi sme obaja  potrebovali kúsok takého vlastného priestoru, preto som po piatich rokoch prešla pracovať do Agrostavu. Po roku 1990 som sa dala podnikanie a otvorila si predajňu Klenoty v Poprade. Popri tom sme zvládli tri deti, najstarší Juraj má 40, Lukáš 32 a Zuzka 25. Spolu zdieľame radosti i starosti a myslím, že sa nám to celkom dobre darí.

Steve: Evka,  ako sa ti popri tých radostiach a starostiach dostal do cesty nordic walking?

Evka: Tak ako mnohým, aj mne sa vo víre života, podarilo zabudnúť na starostlivosť o seba, o svoje zdravie. Nadváha a zdravotné problémy mi jasne dali najavo, že ak niečo neurobím so sebou, bude len horšie. Ako prvé som upravila  stravu a začala chodiť do posilňovne. Práve tam som natrafila na trénera, ktorý robil triatlon a s dobrým úmyslom nás vyhnal behom na „Brnčalku“ (Chata pri Zelenom plese) ležiacu vo výške 1551 m.n.m. Vtedy som si povedala, že to bolo prvý a posledný krát. Možno intuitívne som „gúglila“ na internete a hľadala niečo,  čo by bolo pre mňa prijateľnejšie. A našla som ... nordic walking. Kúpila som palice a začala chodiť. Pridala sa Hanka Knižková, Zdenka Andraščíková, dcéra Zuzka a ďalšie. Začali sme spolu pravidelne trénovať a hovoriť si „tatranky“ Tento názov nášmu tímu aj ostal.

Steve: Evka, od tých vašich začiatkov si absolvovala množstvo pretekov. Ktoré z nich v tebe zanechali taký silný vnem, nemám na mysli umiestnenia, to si môžem vyhľadať vo výsledkových listinách ale skôr tie tvoje emócie.

Evka: Naozaj, tých pretekov bolo hodne a každý mal niečo do seba.  Nechcem ich hodnotiť, pretože to by si vyžadovalo podrobnejšiu analýzu z hľadiska organizácie, účasti a úrovne. Avšak keď si položil otázku, prvé mi prišli na rozum - Majstrovstvá Európy a Slovenska na Štrbskom Plese v roku 2016. Ostala mi v pamäti tá atmosféra a nadšenie ľudí. Určite k tomu prispelo aj krásne prostredie pod Tatrami a dokonca i počasie nám vtedy prialo.

Steve: Súhlasím s tebou, každé preteky sú iné, majú svoju atmosféru, a každý z nás ich môže vnímať inak. Ale poďme ďalej. Priznám sa, že som už trochu netrpezlivý a preto použijem skratku dve v jednom. Čo ti dáva nordic walking a aký je tvoj tréningový plán?

Evka: V prvom rade sú pre mňa dôležité  zdravotné benefity, ktoré nordic walking prináša či už po stránke fyzickej alebo psychickej. Slovné spojenie „vyvetrať hlavu“ sa často používa pri nordic walkingu, obzvlášť keď ho človek môže robiť v prírode. Som rada, že žijem v Tatrách ale určite aj v iných oblastiach Slovenska je mnoho krásnych miest, pre nordic walking vhodných. Okrem toho si veľmi vážim stretnutie s priateľmi a milovníkmi nordic walkingu, či už je to pri tréningoch alebo na pretekoch. Práve vďaka nordic walkingu som spoznala veľa nových ľudí z celého Slovenska ale stále viac i zo zahraničia. Čo sa týka tréningového plánu, nemám nejaký špeciálny. Trénujeme 4 až 5 krát do týždňa a snažíme sa striedať tréning na rýchlosť a vytrvalosť.

Reklama

Steve: No Evka, zatiaľ to pekne všetko do seba zapadá, ale odrazu Maroko. Ako sa zrodila tvoja účasť na Svetovom pohári v Maroku? Bola to nejaká skrytá túžba alebo dlhodobý plán?

Evka: Ani jedno ani druhé. Zrodilo sa to veľmi rýchlo. Počas svetového pohára na Štrbskom plese v septembri 2022 rozdávali letáčiky s informáciou o svetovom pohári v Marakéši. Povedala som si, že by nebolo zlé skúsiť trochu ako chutí svet. Keďže sa nik z nášho tímu nechytal, oslovila som dcéru Zuzku, že by som bola rada, keby išla so mnou. Predsa ona hovorí anglicky a bude nám veselšie. No aby sme nešli samé dve ženy do cudzieho sveta, nahovorili sme ešte syna Juraja. Ten súhlasil s podmienkou, že aj on chce súťažiť, tak sme ho prihlásili na päť kilometrov, my so Zuzkou sme boli prihlásené na 10 kilometrov. Potom nám ostávalo už len technické zabezpečenie, teda zakúpiť letenky a rezervovať ubytovanie, čo sa nám tiež podarilo. V stredu 23. 11. sme odlietali ranným lietadlom z Viedne a v popoludňajších hodinách nás už vítal hotel Grand Mogador Menara v Marakéši.

Steve: Tak to bolo naozaj rýchle, ste šikovné. Zastavme sa teda na chvíľku v samotnom  Marakéši. Často býva nazývaný červenou perlou Maroka, ktorá fascinuje svojich návštevníkov bohatou históriu zmiešanou s pulzujúcim životom súčasnosti. Preplnené hlučné trhoviská, kultúrne pamiatky ale i rozsiahle parky a palmérie poskytujúce ochranu pre slnečnou páľavou. Široká ponuka jedál, najmä miestnych špecialít a samozrejme čaj z marockej mäty. Takéto a podobné popisy nájdete v ponukách  cestovných kancelárií. Čo z toho ste zažili vy?

Evka: Pomenovanie „červená perla“ si vyslúžilo mesto kvôli červenej farbe tehál a hliny, z ktorých boli historické časti vybudované. Čo sa týka histórie, počas nášho sedem  dňového pobytu sme nemali možnosť sa nejako systematicky venovať kultúrnym pamiatkam, ale naozaj sú tam zaujímavé a krásne stavby, napríklad najväčšia mešita v meste - Kutubíja so svojim minaretom, ktorý je dominantou mesta.

Zelene je tam pomerne dosť, je tam botanická záhrada a palmové háje, Vlastne aj časť našej trasy bola príjemne chránená palmami. Ponuku jedál a nápojov sme mali možnosť vyskúšať, pretože z praktických dôvodov, aby sme neboli viazaní na hotel sme si objednali len raňajky. Najviac nám chutili jedlá ako kuskus alebo špízy z rôznych druhov mäsa. Za zmienku určite stojí „tajine“,  čo je jedlo pomenované podľa berberského názvu hrnca „tajin“ v ktorom sa pripravuje aj podáva. Existujú stovky receptov na prípravu tajinu, najstarší dokonca pochádza z roku 1192. Neviem podľa kého receptu to varili pre nás ale bolo to výborné. Okrem mesta sa nám podarilo ešte pred pretekmi stihnúť dva výlety. Navštívili sme vodopády v pohorí Atlas, na úpätí ktorého sa mesto nachádza. Vyskúšali sme jazdu na ťavách a Zuzka zvládla aj celodenný výlet na koňoch.

Steve: Ďakujem, že si nám trochu priblížila miesto konania pretekov. Teraz môžeme prejsť k samotným pretekom, aké sa vaše skúsenosti, ako sa vám išlo v tých klimatických podmienkach a aké dojmy to vo vás zanechalo.

Evka: Tak v úvode nás mierne prekvapili určité organizačné nedostatky . Napríklad registrácia, ktorá mala prebiehať od 9:00 do 18:00 sa začala asi o 15:30. Ja som dostala  číslo na kategóriu 5 km ale prihlásené bola na desať. Potom mi to opravili. Desať kilometrová trať sa pôvodne mala skladať z dvoch päťkilometrových okruhov, ale v deň pretekov to zmenili na štyri 2,5 kilometrové okruhy. Tieto skutočnosti nemali nejaký závažný vplyv na kvalitu pretekov.  Viac sa náš už dotklo posunutie štartu z povodne uvedenej deviatej hodiny na 10:30, najmä preto, že každou hodinou teplota rýchlo stúpala. Trasa viedla mestským parkom a povrch bol celkom príjemný, bol tam buď  jemný štrk alebo  antuka. Menej príjemná bola teplota, ktorá sa vyšplhala na 29 – 30 stupňov a marocké slnko neúprosne pálilo. Organizátori na to mysleli a pripravili na 2,5 km úseku dve občerstvovacie stanice s vodou. Čo bolo pre nás trochu zvláštnosťou bola pomerne silná účasť ozbrojených strážcov poriadku,  ale vnímali sme to ako starostlivosť o maximálnu bezpečnosť účastníkov. Preteky sme dokončili všetci traja bez ujmy na zdraví. Ibaže Juraj na druhý deň po pretekoch musel ostať v posteli, postihla ho nevoľnosť a zvýšené teploty. Ťažko povedať, či to bol z nejakého jedla alebo to boli prejavy úpalu. Tak namiesto výletu som robila ošetrovateľku.  Zuzka ešte zvládla výlet k moru, čo bola poriadna štreka vyše 200 kilometrov. Ale vraj to stálo za to, veď v Maroku nie sme trikrát do roka. Celkovo môžem povedať, že som s našou účasťou spokojná a určite rada prijmem podobné výzvy aj ďalšom roku ak to bude možné.

Steve: Asi čítaš myšlienky, lebo si zabŕdla aj do ďalšej a mojej poslednej otázky. Aké máš plán do budúcnosti a nejaký odkaz alebo želanie pre našich čitateľov.

Evka: Teším sa, že budem i naďalej tráviť čas v prírode, chodiť s vnúčatkami po horách, jaskyniach a hradoch. Teším sa, že budem platnou členkou našej nordic walking rodiny. Okrem toho mám jedno veľké prianie, aby sa nám tak ako napríklad Poliakom, podarilo dať dokopy slovenský tím a ísť spoločne niekde na medzinárodné preteky.

Steve: Ďakujem za tvoj čas a zaujímavý rozhovor. Prajem krásne sviatky a veľa šťastia do nového roku.

Evka: Ďakujem za rozhovor a prajem všetkým krásne vianočné sviatky a všetko najlepšie do nového roku :) 

Napísal: Steve / Foto: Evka Vdovjaková

Reklama