PESTROSŤ V ŠPORTE AJ V ŽIVOTE

Janku Stejskalovú som prvý krát osobne stretol v roku 2012 na kurze nordic walkingu, ktorý viedla v Benešove. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok a inšpirácia. Nadšenie a energia, ktoré do svojej práce vkladala boli náramne chytľavé, možno aj preto sa nordic walkingu venujem už viac ako desať rokov. Som nesmierne rád, že sa naše cesty po rokoch zas stretli.

Steve: Janka, veľa z toho čo si nám vtedy hovorila na kurze si pamätám, ale predsa bude lepšie ak budú mať čitatelia informácie z prvej ruky. Mohla by ste sa v krátkosti predstaviť (povolanie, vzdelanie, stav, záľuby) proste informácie, o ktoré sa chceš a môžeš s našimi čitateľmi podeliť?

Janka: Dobrý deň, ja o sebe často žartujem, že som dievča z lesa. Narodila som sa a vyrastala na Morave, v Jeseníku. Tam sa zrodila moja láska k prírode a horám. Mojim najväčším koníčkom je šport a cestovanie. To je aj dôvod, prečo som vyštudovala Fakultu telesnej kultúry Univerzity Palackého v Olomouci. Posledných štrnásť rokov žijem so svojou rodinou v Benešove. Mám štyridsať rokov, dcéru Sandru, ktorá bude mať čoskoro štrnásť a vlastne už je pre mňa nielen dcérou ale aj výbornou parťáčkou v každodennom živote. Som predsedníčkou Českomoravskej federácie Nordic Walking a od roku 2008 vediem kurzy nordic walking nielen pre širokú verejnosť, ale prevažne školím inštruktorov tohoto vynikajúceho športu. Okrem toho sa snažím inšpirovať najmä mladé mamičky a ostatné ženy k pravidelnému pohybu, napríklad program „Máma v kondici“.  

Steve: Janka, hovoríš, že tvojim najväčším koníčkom je šport a cestovanie. Môžeš prezradiť, ktoré športy sú tvoje najobľúbenejšie a čo ti to prináša?

Janka: Šport je pre mňa v prvom rade relax a cesta k udržaniu dobrého zdravia. Najradšej športujem v prírode. Vyrazím na nordic walking, horský bicykel, v zime na bežky. Predtým som často chodila na skialp a tiež som sa rada potápala. Teraz, pri rodinných povinnostiach a pracovnom nasadení, na to nemám čas, ale raz sa k tomu určite vrátim. Okrem toho rada cvičím Bodyweight (cvičenie  s váhou vlastného tela) a pravidelne chodím do posilňovne.

Steve: Tak okrem toho potápania a skialpu obľubujeme rovnaké druhy športu. Mňa by zaujímalo ako si sa dostala k nordic walkingu, aké boli tvoje začiatky a prečo sa nordic walkingu venuješ aj v súčasnosti.

Reklama

Janka: Keď to tak narýchlo spočítam, tak nordic walkingu sa venujem viac ako dvadsaťsedem rokov. Priviedlo ma k nemu vlastne zranenie. Závodne som robila bežecké lyžovanie, bola som členkou českej juniorskej reprezentácie. Veľa tréningov sme v tom období počas letných mesiacov absolvovali s palicami, kedy sme s nimi imitovali, teda napodobovali beh na lyžiach po suchých povrchoch. Okrem toho sme s palicami robili rôzne špeciálne cvičenia a behali s nimi. Boli to jedny z najťažších tréningov vôbec, kedy sme sa dostávali v záťaži až do maximálnej intenzity. To ale ešte žiadny „Nordic Walking“ neexistoval. Potom som sa zranila na schodoch, koleno bolo prelomené vzad a to bol koniec pretekania. Po dvoch náročných operáciách  kolena som športovať nemohla vôbec. Ani behať, bicyklovať, plávať ... proste nič. Jedine chodiť. Ale samotná chôdza mi vtedy nepostačovala. Potom som dostala nápad. Skrátila som si bežecké palice a začala som po jeseníckych  kopcoch chodiť s palicami. To už bol náročnejší pohyb, viac som sa zadýchala a cítila som ako mi krásne pracuje celé telo. Vlastne pohyb, ktorý som predtým  vykonávala ako vrcholový športovec, som robila ako človek po úraze, ako rehabilitační prvok. Z tohto dôvodu som sa už v 1. ročníku na vysokej škole rozhodla, že chcem raz napísať diplomovú prácu na tému nordic walking. Predtým som ale odišla študovať do Fínska, odkiaľ nordic walking pochádza. Následne som obhájila diplomovú prácu so zameraním na výskum severskej chôdze v záťažovom laboratóriu, urobila si, vtedy najväčší inštruktorský kurz, v Holandsku a z môjho koníčka je už pekných pár rokov aj moja obživa.

Steve: Janka, s tebou sa nemôžem porovnávať ani z diaľky, ale raz sa ma pýtali dokedy chcem robiť nordic walking. Odpovedal som jednoducho: „Kým budem mať z toho radosť.“ Už vieme, že si predsedníčkou Česko moravskej federácie nordic walking, vedieš kurzy nordic walking, okrem toho si aj mamička so svojimi radosťami i starosťami. Ako to všetko dá stihnúť, ostáva nejaký voľný čas na tréning alebo nejaké iné hobby? Nemáš niekedy už toho nordic walkingu vyše hlavy?

Janka: Niekedy je to skutočne časovo náročné, ale pretože moja práca je zároveň môj koníček, tak často ani nevnímam, že som v práci sedem dní v týždni bez voľna. Ale tejto jari som ťahala deväť týždňov za sebou a to ma už poriadne vyšťavilo a veľmi som sa na voľný deň tešila. Napriek všetkému, sa ale snažím nájsť si čas pre seba a aspoň krátko si doma zacvičiť Bodyweight. To mi stačí pol hodina, nemusím nikam chodiť, precvičím celé telo a tiež sa odreagujem. Občas sa idem večer ľahšie prebehnúť do lesa alebo len tak prejsť. Ale bez palíc. Už si chcem aj od nich na chvíľku odpočinúť.

Steve: Zúčastňuješ sa ako pretekárka aj nejakých súťaží nordic walking. Ak áno, aké sa ti podarilo dosiahnuť výsledky.

Janka: Na pretekoch v Nordic Walking som bohužiaľ ešte nebola. Nemala som vôbec čas. Práve preto som veľmi rada, že som sa mohla zúčastniť Svetového Pohára Nordic Walking  na Štrbskom Plese, kde som tento krát nesúťažila ale s našim tímom sme pomáhali s organizáciou pretekov. Bol to úžasný zážitok a motivácia k rozvoju spolupráce so SFNW.

Reklama

Steve: Čo ti dáva nordic walking?

Janka: Keď si naň vyrazím len tak sama pre seba, tak je to pro mňa výborný šport, kedy si nastavím intenzitu chôdze podľa svojich aktuálnych fyzických síl a nálady. Som v prírode a to ma dobíja. Rada ho kombinujem práve s Bodyweight. A to tak, že si do nordic walking zaraďujme aj kratšie zostavy cvičenia s váhou vlastného tela. Vďaka nordic walking sa stretávam s fajn ľuďmi a našla som nejedno krásne priateľstvo. A potom je to pre mňa radosť, keď môžem odovzdávať svoje vedomosti a rokmi získané skúsenosti v nordic walkingu ďalším ľuďom. A tá cieľová skupina je naozaj široká, sú to ľudia s rôznymi zdravotnými obmedzeniami, s nadváhou či obezitou, seniori, ľudia so slabšou alebo nulovou kondíciou alebo naopak, vrcholoví športovci, bez ohľadu na to, akému športu sa venujú. A samozrejme, veľmi dôležité je vychovávať nových inštruktorov tohto krásneho športu.

Steve: Máš nejaké plány do budúcnosti čo sa týka nordic walkingu. Keď, tak aké sú?

Janka: Plánov mám veľa. Chcem šíriť správnu techniku nordic walking vo svete, pretože s popularizáciou nordic walkingu bohužiaľ vzniká mnoho, slušne povedané „paškvilov“, čo majú so správnou technikou nordic walkingu pramálo spoločného. Chcem sa vďaka nordic walkingu viac venovať aj charitatívnej činnosti. Napríklad, tohto roku organizujeme už 7. ročník charitatívneho pochodu na Konopišti, kedy „vychodenú finančnú čiastku“ venujeme človeku v núdzi. Vlani sme takto odovzdali 100 tisíc korún trojročnému dievčatku so svalovou dystrofiou. Tiež by som v Českej Republike chcela viac rozbehnúť preteky nordic walking a po niekoľkoročnej prestávke pokračovať vo výskume nordic walking, rozšíriť členskú základňu Českomoravskej federácie Nordic Walking, viac rozbehnúť spoluprácu so slovenskou Športovou federáciou Nordic Walking a tak ďalej. Chcela by som toho veľa, ale nejde to všetko naraz.  Je treba kráčať postupne.

Steve: Nejaký odkaz, tip alebo odporúčanie pre záujemcov alebo aktívnych nordic walkerov.

Janka: Pokiaľ by sa čitatelia chceli dozvedieť viac, môžu navštíviť naše stránky www.cmfnw.cz a potom moju druhú srdečnú záležitosť „Mámu v kondici“ www.mamavkondici.cz, kde sa  snažím ukázať, ako je v živote dôležitá strava, pestrosť v športe a tiež v živote.

Napísal: Steve / Foto: Janka Stejskalová