V SÚŤAŽNÝCH KATEGÓRIÁCH DO 30 ROKOV TLAČENICA NEBÝVA

Previous Next

Nielen na športových súťažiach ale i pri bežnom tréningu vídame medzi vyznávačmi nordic walkingu pomerne málo žien i mužov do tridsať rokov. Možno tento šport poskytuje málo adrenalínu, možno je to poznačený chybnou predstavou, že je len pre „starších a chorých“ alebo jednoducho ešte čaká na svoju šancu.

O to viac ma veľmi teší  rozhovor so Simonou Šimovou, víťazkou v kategórii žien na  Majstrovstvách  Slovenska v roku 2016, ktoré boli zároveň aj  Majstrovstvami Európy. Konkurencia bola naozaj silná, pretekári z celého Slovenska ale i poľskí a českí nordic walkeri. Vrátime sa teda o pár krokov pred túto udalosť.

Simonka, môžeš nám prezradiť niečo o sebe, najmä pre čitateľov, ktorí ťa nepoznajú? Napríklad práca, záľuby a pod.

Mojou najväčšou záľubou je práca s ľuďmi, či sú to kolegovia z práce, kamarátky alebo tanečníčky z klubu. Pracujem ako administratívna pracovníčka, svoju prácu sa snažím robiť najlepšie ako viem a tak vlastne pristupujem aj k svojim záľubám. Keď by som mala označiť záľubu ako konkrétnu činnosť tak je to určite tanec.

Mala si pred tým, než si sa pustila do nordic walkingu za sebou  nejakú športovú minulosť, skúsenosti, okrem klasickej školskej telesnej výchovy?

No, veľmi ani nie. Ale vlastne, ak sa počíta rýchla chôdza tak predsa len. Od malička bývame v Lučenci a zvyčajne sa všade veľmi ponáhľam. Práve preto bola rýchla chôdza mojim najčastejším spôsobom prepravy po meste. (Smiech) Toto mi ostalo doposiaľ.

Tak, mohli by sme povedať, že tajomstvo úspechu odhalené. Ale tak jednoduché to asi celkom nebolo? Aké boli teda tvoje konkrétne začiatky.

Dá sa povedať, že k nordic walkingu som sa dostala akoby náhodou. Môj brat Tomáš bežal pretek Vianočný beh mesta Lučenec a ja som ho i s rodičmi bola povzbudiť. Ako stojíme, zrazu sa v pelotóne objavia akési postavičky s paličkami. Hovorím si „jééj to by som zvládla aj ja“. Netrvalo dlho a pridala som sa k partii, ktorá chodili s paličkami v lese pri priehrade. V tom čase sa mi to veľmi páčilo, pohyb v prírode, dobrá partia celkom mi to šlo.

Áno, Simone to naozaj išlo veľmi dobre. Keď sa k prirodzeným predpokladom pridal poctivý tréning a odborné vedenie výsledok sa dostavil. Aké boli z toho tvoje pocity?

Moje súťažné aktivity sa naplno rozbehli v roku 2016. Bol to už spomínaný titul  Majsterka Európy a Majsterka SR v nordic walking - kategória ženy do 30 rokov. Prvé miesto v kategórii žien nordic walking na MŠM alebo zlatá medaila na Podtatranskom polmaratóne v Poprade. Prvé miesto na Ipeľskom behu. Vlastne okrem Majstrovstiev Slovenska, ktoré sa od roku 2016 nekonali, som ostatné  súťaže absolvovala aj v rokoch 2017 a 2018. Vždy s medailovým umiestením. Avšak neprinášalo mi to už tú pôvodnú radosť.

Takže to bol dôvod prečo si prestala s nordic walkingom alebo je v tom niečo iné?

Áno aj nie. Vysvetlím. Myslím si, že človek by mal robiť to čo mu prináša radosť, bez ohľadu na to aký je v tom dobrý. Mne práve tej radosti z pretekov začalo ubúdať. Niekto rád súťaží, zbiera trofeje. Je to v poriadku ak mu to robí radosť. Ja som to už tak necítila. To neznamená, že som palice úplne zavesila na klinec. Mám rada prírodu, mám rada teplé počasie, takže veľmi rada si zas pripnem palice a chodím lesom len tak pre seba, pre radosť z pohybu a krásu prírody. Je to úžasný relax.

Máš nejaký odkaz, ktorý by si chcela posunúť ďalej širokej verejnosti a najmä mladým?

Môj odkaz je veľmi jednoduchý. Robte to čo vás baví, prináša vám radosť a nie to, čo by ste mali robiť podľa iných. Či je to tanec, bicyklovanie alebo nordic walking je na vás.

 

Foto: Simona Šimová

Napísal: Steve