ZA PRÁCOU ROZHODCU SA SKRÝVA VIAC NEŽ LEN ŽLTÁ A ČERVENÁ KARTA

Za prácou rozhodcu sa skrýva viac než len žltá a červená karta.

Ľudia majú často tendenciu niečo hodnotiť bez dostatočných informácií, preto som rád dnešnému stretnutiu s Lukášom Novotným, ktorý bol súčasťou tímu rozhodcov na Majstrovstvách sveta Nordic walking 2022 tento mesiac v Poľsku.

Lukáš, prv ako sa pustíme do práce rozhodcu prezraď nám ako si k tomu vlastne dostal. Pochádzaš zo Štrby, kde behal na lyžiach asi každý ale predsa len,  skús taký krátky pohľad na tvoju športovú minulosť.

Áno, je to pravda. Beh na lyžiach patril k mojim obľúbeným športom, samozrejme v lete sme lyže odložili ale behali ďalej. Neskôr som študoval na lesníckej škole v Hrádku, kde bolo vrcholové stredisko pre biatlon, ktorému som sa venoval naplno. Táto životná etapa bola asi najviac poznamenaná športom. Podarilo sa mi dosiahnuť viacerých úspechov aj na medzinárodnej úrovni. Dosiahol som majstrovskú výkonnostnú triedu aj v behu aj v biatlone.

Potom prišla vojenčina, štúdium na policajnej akadémii a práca, takže na šport nebolo vždy dosť času. Avšak, kto robil nejaký šport a zamiloval si ho, tak sa k nemu vráti. To bol aj môj prípad. Začal som pravidelne behávať a bicyklovať.

Chápem, dalo by sa povedať, že si bol  tak „multi – športovo“ orientovaný. Kedy,  ako a prečo  si začal s  nordic walkingom?

K nordic walkingu ma inšpirovala mama, ktorá sa nordic walkingu venovala pravidelne. Ja som to tak zo zvedavosti vyskúšal a zaujalo ma to tak, že som začal zbierať a študovať všetky dostupné zdroje o tomto športe. Oboznámil som sa s technikou nordic walkingu a keďže som bol kondične na tom celkom dobre postavil som sa na štart mojich prvých pretekoch v nordic walkingu. Bolo to Malinovo v roku 2016, kde som skončil ako absolútny víťaz na 5 km. Páčilo sa mi to, chcel som sa naučiť viac a tak som absolvoval prvý kurz inštruktora nordic walking u Janky Stejskalovej v Čechách.

Lukáš, väčšina ľudí, s ktorými sa rozprávam,  niekde niekoho videli s paličkami a často bez toho aby vedeli o čo ide, začali chodiť aj oni.  V tomto je tvoj príbeh podobný. Zatiaľ však nepadlo ani slovo o tom, že si sa túžil stať rozhodcom. Ako to teda prišlo?

Tak pri tom mojom  objavovaní a štúdiu nordic walkingu som spoznal Marcina Szulca z poľskej akadémie nordic walkingu a Marka Kantanevu z ONWF.   Boli to  práve oni, ktorí mi ponúkli možnosť kvalifikovať sa na medzinárodného rozhodcu ONWF a ENWA. Poskytli mi potrebné študijné materiály, školenia a kurzy a bol som tam.

Reklama

Absolvoval  si teda potrebnú prípravu aby si bol kompetentný prácu rozhodcu vykonávať. Môžeš nám priblížiť čo konkrétne bolo náplňou tvojej práce?

Naša práca počas šampionátu začínala oveľa skôr pred samotnými pretekmi. Celý rozhodcovský tím pozostával zo štrnástich rozhodcov. Boli tam Poliaci, Taliani, Slováci aj Ukrajinci. Bývali sme spolu  v tzv. „Dome Rozhodcov“ a náš deň sa začínal mítingom a rozdelením úloh  na úpravách, čistení a meraní tratí. Okrem iného sme vytypovali a označili ťažké úseky tratí, kontrolné body. Práca bola nielen organizačne, ale aj fyzicky dosť náročná, presun po tratiach sme riešili na bicykloch. Druhou a nemenej dôležitou súčasťou našej práce bola odborná príprava k poskytnutiu prvej pomoci so zameraním najmä na zástavy srdca a ošetrenie zranení pri pádoch, ktoré sa pri súťažiach môžu vyskytnúť. Školili nás profesionálni záchranári.

Z toho čo si povedal je zrejmé, že záber práce rozhodcov bol oveľa širší ako by si nezainteresovaný laik predstavoval. Po zvládnutí všetkých úloh  prípravnej fázy ste sa konečne postavili na trať s kartami v rukách, nie?

Zas musím trochu popraviť ten mýtus, pretože žltá a červená karta sú tie posledné nástroje, ktoré môže rozhodca na trati použiť. Na prvom mieste bola vždy edukácia, snaha o nápravu čo znamenalo upozorniť pretekára na chyby a nedostatky. Keďže to boli preteky s medzinárodnou účasťou museli sme veľmi dbať na zrozumiteľnosť pre všetkých bez rozdielu jazykov. Používali sme formu názorných ukážok techniky alebo vizuálne pomôcky – karty s nákresmi.  Pokiaľ sa pretekár dopustil chýb opakovane potom prišla na rad žltá karta, ktorá so sebou už niesla aj trestné minúty. Červená karta znamenala vylúčenie z pretekov a použila sa len v prípade hrubého porušenia pravidiel, čo zahrňovalo nešportové správanie, beh a stúpanie po paliciach.

Vo všeobecnosti rozhodcovia súťaží nebývajú najobľúbenejšími osobami na pretekoch. Diváci a niekedy i samotní pretekári presvedčení o svojej pravde im dávajú za vinu svoje neúspechy. Aký pocit si mal ty na tomto šampionáte?

Povedal by som, že rozhodcovia si užívali vážnosť, akceptáciu ich práce a dokonca i vďačnosť. Skutočne som zažil, že i človek ktorého sme napomenuli sa po pretekoch poďakoval. Ono to súvisí aj s celkovou atmosférou pretekov. Na týchto bola veľmi dobrá, súťažilo sa duchu fair play .

Máš nejaké konkrétne plány alebo aspoň zámery do budúcnosti čo sa týka tvojej aktivity v nordic walkingu?

Určite áno, nordic walking vnímam ako finančne nenáročný druh športu, ktorý nie je určený len pre seniorov alebo ľudí so zdravotnými problémami. Veľké rezervy vidím práve v zvýšenom zapojení nižších vekových kategórií pod štyridsať rokov. Len im potrebujeme ukázať to čo je pre nich atraktívne, napríklad zvyšovanie výkonnosti, možnosť športového zápolenia v amatérskych súťažiach a iné. Druhou veľkou skupinou sú zdravotne znevýhodnení občania bez rozdielu veku, ktorých nordic walking môže pomôcť vrátiť sa do života.

Napísal: Steve / Foto: Lukáš Novotný, Beata Zarach,